INFO ktoré sa oplatí vedieť ....
Prečo bíglika s PP ? Nie je PP ako PP ....... Psa alebo sučku ? Registrácia chovateľských staníc CHOVATEĽSKÉ TESATORO CAMPBELLOV TEST - AKO SI OTESTOVAŤ ŠTENIATKO AKO SI MOHOL ! ŠTENIATKO OD TIEŽCHOVATEĽA VÝCVIK PSA ČO S DOMIMANTNÝM PSOM ? CHOROBY PSOV CHRUP PSOV PREHĽAD DEDIČNÝCH OCHORENÍ>>>> KTO JE CHOVATEĽ ? <<<<
Prečo bígla s preukazom pôvodu a nie bez ???.
Veď ja nechcem chodiť na výstavy
Na úvod malý príklad:
Chcete si kúpiť nový magnetofón, rozmýšľate o tom, kde ho kúpiť a aký. Väčšina z vás sa asi rozhodne zájsť do špecializovaného obchodu s elektronikou, kde vám poradia, predajú značkový so zárukou a v čase záruky dostanete bezplatný servis. Samozrejme to nebude zadarmo a musíte počítať s istou investíciou, no budete sa pravdepodobne z neho dlho tešiť a budete mať presne to čo ste chceli. Niektorí ľudia by sa mohli rozhodnúť kúpiť ho od priekupníka alebo niekde na burze, síce za malé peniaze, ale s poriadne vysokým rizikom. Myslím, že pre väčšinu ľudí je samozrejmé kupovať si takéto predmety "u špecialistu" a "s papiermi". U psov je to veľmi, veľmi podobné, tak prečo "papiere" - teda preukaz o pôvode psa - pre veľa ľudí nie sú základnou podmienkou kúpy čistokrvného psa?
Čo je to vlastne "preukaz o pôvode"?
Je to niečo ako váš rodný list. Je to listina vydaná plemennou knihou psov. Je v nej uvedené meno psa, chovateľská stanica, pohlavie psa, druh srsti, číslo tetovania, atď. Dôležitou časťou je obvykle 4-generačný rodokmeň, z ktorého vyčítate predkov svojho šteňaťa. Tiež sa doňho môžu zapisovať výsledky na skúškach a výstavách. Rodokmeň vydáva Slovenská kynologická jednota - člen Medzinárodnej kynologickej federácie - F.C.I. !
Čo zaručuje u psa "preukaz o pôvode"?
PP u psa je zárukou určitých vlastností - zdravotných, exteriérových a povahových. Pri chove psov s PP sa toto všetko sleduje.
Ako vznikajú psi bez PP, tzv. "čistokrvný pes bez PP"?
1. V najlepšom prípade majiteľ feny s PP z nejakých príčin neuchovní fenu. Buďto z časových, finančných alebo iných dôvodov, prípadne len nevybaví pre šteniatka PP. Takže je úplne jedno či sú šteniatka dva alebo ich je desať, všetky dostanú PP bez výnimky. Aj keby mali nejakú vadu, PP dostanú. To značí ak Vám „chovateľ“ povie, že šteniatko nemá PP, lebo bolo siedme z vrhu ( alebo ôsme a pod.) tak mu neverte !!!!!! KLAME VÁS DO OČÍ !!!!
2. Fenka môže mať nejakú z chovu vylučujúcu vadu, no majiteľ ju napriek tomu dá nakryť. Šteniatka z takéhoto krytia už preukaz o pôvode dostať nemôžu. Samozrejme šteniatka z takéhoto spojenia nemusia zodpovedať štandardu a je možné, že budú mať nejaký dedičný zdravotný problém (napr. dysplázia, problém s inými kĺbami, problém s chrbticou, hluchota, očné problémy atď.), ktorý sa v chove s PP sleduje. Postihnuté jedince sa z chovu s PP vyraďujú.
3. Niekedy ide o fenku kríženca, ktorá je nakrytá rasou na ktorú sa najviac ponáša. V takomto prípade šteniatka taktiež rodokmeň získať nemôžu. Krásne "šteniatka bez PP" sa nám počas svojho rastu pred očami môžu zmeniť z plemena, ktoré má byť krátkosrsté na dlhosrstého psa, prípadne plemeno krátkonohé na dlhonohého, úplne inej farby atď.
Spomeňme snáď ešte "tiežchovateľov", ktorí chovajú psov len kvôli zisku. Tí ich často držia vo veľmi zlých podmienkach. Keď kupujete šteňa, trvajte na tom, že chcete vidieť matku a miesto, kde sú psy držané. Ak vám chovateľ len prinesie ukázať šteňa, je to podozrivé.
Nechcete chodiť na výstavy ani odchovávať šteňatá? Tak načo PP?
PP vás nezaväzuje k chodeniu na výstavy. Je to doklad, ktorý môžete odložiť a nikdy viac nevytiahnuť, ale je to záruka vlastností šteniatka. Zaručuje vám exteriér a povahové vlastnosti vami zvoleného plemena.
Prečo je pes bez PP lacnejší?
Psi s PP sú drahšie, nakoľko procedúry s uchovnením psa/feny, krytie, registrácia chovateľskej stanice, vystavenie preukazu o pôvode atď. predstavuje pre chovateľa určité náklady. Zároveň si psíka kupujete s tzv. ochrannou známkou, ktorá vám zaručuje už spomínaný exteriér a povahu. Seriózny chovateľ vám dokonca môže vrátiť peniaze, prípadne poskytne šteňa z ďalšieho krytia, ak sa zistí že šteniatku napr. nevyrástol jeden zub a iné. Exteriérové a povahové vady sa ani tu nedajú úplne vylúčiť, sú však ojedinelé. Ak náhodou natrafíte na chovateľa neseriózneho, je možné sa naňho v chovateľskom klube sťažovať, u psa bez PP túto možnosť nemáte.
Spomeňme však tiež, že pes si vyžaduje starostlivosť po celý svoj život - 10-18 rokov. Cena šteňaťa, akejkoľvek výšky, bude popri týchto nákladoch len zanedbateľnou položkou.
Čo je to chovateľ a čo je chovný pes?
Chovateľ psov s PP je členom chovateľského klubu daného plemena, ktorý na činnosť chovateľa dozerá. Tu je to konkrétne KLUB CHOVATEĽOV BÍGLOV SLOVENSKA. Chovné jedince musia splniť, podľa príslušnosti k plemenu, určité kritériá. Niektorým plemenám stačí posúdenie exteriéru pri čom sa zároveň posúdi povaha, iné musia splniť aj predpísanú skúšku (či už poľovnú, pracovnú alebo inú, ktorá je tiež testom povahy psa), alebo sa posúdi povaha psa "špeciálnou" skúškou na bonitácii. ( bonitácia -zaraďovanie psov do chovu, kde sa posudzuje exteriér a povaha psa)
Nezabudnime na fakt, že plemeno sa rokmi mení a formuje. Nie však samé od seba, mení ho človek so svojimi nárokmi a požiadavkami. V súčasnosti sa diskutuje o "nebezpečných psoch". Pes akéhokoľvek plemena, ktorý sa bezdôvodne prejavuje agresívne voči ľudom alebo iným psom, alebo je naopak veľmi bojazlivý, nie je do chovu zaradený.
Kto kontroluje chovateľov psov s PP?
Na činnosť chovateľa psov s PP dozerá chovateľský klub. Chovateľ je v ňom registrovaný a musí sa riadiť chovateľským poriadkom a dodržiavať chovateľskú etiku. V chovateľskom klube máte možnosť sa na chovateľa sťažovať, ak sa zachová neeticky alebo poruší chovateľský poriadok, a klub ho bude postihovať, môže mu až odňať licenciu a šteňatá s PP už odchovávať nebude môcť.
Kto kontroluje chovateľov psov BEZ PP?
Nikto. Ak produkujú šteňatá choré, vadné, s dedičnými vadami, dokonca veľmi ťažkými - nikto im v tom nedokáže zabrániť, a ak si takého psa kúpite, nemáte možnosť sa nikde sťažovať, peniaze vám nevráti nikto. Psy bez PP môžu byť z veľmi úzkej príbuzenskej plemenitby, keďže ich predkovia sú neznámi. Je veľmi pravdepodobné že sa v takých vrhoch objavia vady (predkovia neboli predsa nijak sledovaní). A preto ak sa aj napriek tomu rozhodnete pre bígla bez PP, snažte si vyberať chovateľov, ktorí Vám predajú šteniatko zdravé, odčervnené a očkované a pre ktorého predajom záujem o neho nekončí (možnosť kontaktovania sa pri akýchkoľvek problémoch, pomoc s výcvikom, apod.)
Týmito riadkami Vám nechceme nanútiť kúpu našich šteniatok s PP, len sa Vám snažíme vysvetliť ako to všetko chodí. Ak sa rozhodnete pre kúpu bíglika kdekoľvek, prajeme Vám veľa len tých najkrajších zážitkov s Vašim novým rodinným príslušníkom
späť na OBSAHNie je PP ako PP
( prevzaté zo stránok CHS HARATANA pani Zuzicovej)Určite sa pýtate, prečo zdôrazňujem, aký Preukaz pôvodu šteniatka majú. Nie je to jedno? Podľa mňa nie. Prečo? Rada by som Vám to objasnila v nasledujúcich pár slovách.
V Európe a aj na Slovensku pôsobí viac kynologických organizácii, niektoré majú vzájomne uzatvorené zmluvy o akceptovaní Preukazov o pôvode, ktoré vydávajú pod svojimi organizáciami. Na Slovensku momentálne pôsobia dve kynologické organizácia FCI a U.C.I. Zastupujú ich národné kynologické kluby FCI - Slovenská_kynologická_jednota a U.C.I. - Slovenská_federácia_kynológov. Každá registruje svoj zoznam chovateľských staníc, vydáva svoje preukazy o pôvode psov, stanovuje si podmienky ktoré musí každý jedinec splniť, aby mohol mať potomkov s Preukazom o pôvode a tiež má každá organizácia svoje podmienky na uznávanie nových plemien. Každá poriada a zastrešuje svoje výstavy a koná svoje kynologické podujatia. Na pohľad je jedno, ktorý Preukaz o pôvode dostanete. Ak sa vsak rozhodnete so svojim psíkom navštevovať určité výstavy či poľovnícke skúšky, tu môže nastať problém.
Výstavy poriadajú obe kynologické organizácie. Tu je zoznam výstav poriadaných pod patronátom FCI a U.C.I. a tu zopár fotografií z výstav FCI a U.C.I. A ešte niečo... S akceptovaním Preukazu o pôvode vydaným organizáciou patriacou pod FCI nebudte mať v U.C.I. žiaden problém, ale naopak FCI neakceptuje preukazy pôvodu vydávané organizáciou U.C.I. Preto účasť jedinca s takýmto Preukazom o pôvode je na ich výstavách nemožná, z čoho vyplýva, že nie je možné využívať takéhoto jedinca ani v chove. Preto si treba dopredu dobre premyslieť aj kúpu psíka s PP a mať jasno v tom, pod akou kynologickou organizáciou chce naďalej pôsobiť, pretože Preukaz o pôvode sa už nedá vymeniť - je na celý jeho život. A ako spoznať ktorý Preukaz pôvodu patrí ktorej organizácii? Na každom je vytlačené logo, ku ktorej organizácii patrí. Prikladám odkaz ako vyzerá Slovenský Preukaz pôvodu vydaný Slovenským poľovníckym zväzom pod patronatom FCI.
Tu ešte pridávam odkazy na stránky, kde nájdete ďalšie názory k tejto problematike:
http://danilo.wz.cz/uci.html
http://www.chihuahuatym.cz/stene/FCI/FCI.php
späť na OBSAHPSA ALEBO SUČKU ?
Pri tomto rozhodovaní väčšinou víťazí pes. Ale dobre si to zvážte! Ak ste sa ešte nerozhodli či si zaobstarať sučku alebo psíka, hádam Vám pomôže zhrnutie hlavných pre a proti:
Sučky:
- väčšinou bývajú poslušnejšie a ľahšie ovládateľné i úplným začiatočníkom, pretože majú prirodzený sklon sa podriaďovať, sú vnímavejšie a celkovo poslušnejšie. Jediným problémom je obdobie hárania ale aj toto sa dá vyriešiť dobrým kotercom , ak máte sučku von na záhrade, ak je s Vami v kruhu rodiny, v byte alebo v dome, tak to v podstate nie je židna problém, pretože je Vám stále na očiach a viete ju ustrážiť pred nevítanými hosťami.Pri prechádzkach jej môžete zastriekať zadok sprayom, ktorý na niekoľko hodín odradí dotieravých psov alebo jej nasadíte ochranu vo forme zásterky.
- pri držaní v byte majú výhodu pri venčení.
Vyprázdnia sa spontánne a zakrátko sa Vám môžu vrátiť do bytu. Pes však potrebuje každý deň obísť svoj "revír", aby na svojich miestach zanechal pach svojho moču, ako značku svojho revíru pre ostatných psov.
Psíci:
-často mávajú sklon k dominancii a a tvrdohlavému správaniu, preto ich výchova vyžaduje v prvom rade dôslednosť a pevnejšiu ruku. U psov odpadajú starosti s háraním, ale na rozdiel od sučiek Vám budú značkovať záhradku a s kríkmi a i kvetinami sa môžete rozlúčiť. Ich veľkou nevýhodou je, že keď zacítia pach hárajúcej sa sučky (sučka v ruji) často odmietajú poslušnosť majiteľovi a riadia sa inštinktom prírody. Pohlavne vydráždený pes má často snahu utiecť z domu za sučkou. Ak sa mu to viackrát podarí, môže sa z neho stať tulák.
Tvrdenie, že sučky sú chytrejšie alebo zdravšie ako psy a naopak patrí k poverám. Tiež teória, že každá fenka musí mať aspoň raz za život šteniatka, pretože jej to bude chýbať, je omylom. Vo voľnej prírode tiež všetky samičky nemávajú mláďatá, preto sa nemusíte trápiť nad tým, že napríklad z časových dôvodov túto „radosť“ sučke nedoprajete.
späť na OBSAHRegistrácia chovateľských staníc:
Medzinárodná kynologická organizácia (FCI), ktorej je Slovenská republika od roku 1997 riadnym členom prostredníctvom Slovenskej kynologickej jednoty, ukladá v zmysle medzinárodného chovateľského poriadku povinnosť registrovať názvy chovateľských staníc, pre všetkých svojich členov v medzinárodnom registri chovateľských staníc FCI.
Slovenská kynologická jednota, zástupca SR v FCI, vedie centrálny register slovenských chovateľských staníc a pre svojich členov určila termín povinného chránenia nových názvov chovateľských staníc v medzinárodnom registri od 1.1.1994 s dodržaním tohto postupu:
- Žiadateľ o chránenie názvu chovateľskej stanice zašle, po potvrdení členstva v KCHB (príslušnom chovateľskom klube), vyplnenú žiadosť zväzu, ktorého je členom (v našom prípade SPZ). K žiadosti pripojí originál alebo kópiu ústrižku o zaplatení poplatku za ochranu názvu.
- Zväz po overení údajov odstúpi žiadosť Slovenskej kynologickej jednote, ktorá zabezpečí vyhotovenie dokladov a odoslanie žiadosti sekretariátu FCI. Zväz zároveň odvedie na účet SKJ určenú sumu, z ktorej SKJ uhradí poplatok FCI za ochranu názvu, založenie agendy a kompletné administratívne spracovanie
- Potvrdenie o chránení názvu chovateľskej stanice po zaregistrovaní v medzinárodnom registri zašle SKJ žiadateľovi.
- Vybavovanie chov. stanice v FCI trvá asi 6 týždňov. V prípade duplicity názvu, pošle SKJ žiadosť s novým názvom na FCI. Čas vybavenia žiadosti sa však úmerne znásobuje počtom duplicít. Doporučujeme preto požiadať o chránenie názvu s dostatočným predstihom a v žiadosti uvádzať viac názvov.
- Chovatelia, ktorí majú názov chovateľskej stanice chránený len v národnom - bývalom československom registri staníc ( v rokoch 1973 - 1993), môžu požiadať o jeho registráciu v FCI. Avšak v prípade výskytu rovnakého názvu prednosť má ten, ktorý chránila FCI. V takom prípade pôvodný názov stráca platnosť a chovateľ môže požiadať o chránenie nového názvu v registri FCI. Postup vybavovania i poplatok je rovnaký ako pri žiadosti o chránenie nového názvu v FCI. Národné chránené názvy chovateľských staníc si museli dať chovatelia preregistrovať do roku 2000. Potom už nie je možné zapisovať na ne odchované štence.
Súčasťou medzinárodne chráneného názvu chovateľskej stanice ja aj skratka FCI. (Súčasťou národne chránených názvov je skratka určená zástupcom členského štátu v FCI, v prípade Slovenska je to SK.) Rovnaký názov už nemôže byť priznaný žiadnemu chovateľovi z členských krajín FCI. Pre jedného chovateľa (jednu fyzickú alebo právnickú osobu) možno chrániť iba jeden názov chovateľskej stanice bez zreteľa na počet chovných jedincov a plemien v jeho majetku. Pod názvom chráneným fyzickej osobe môžu štence odchovávať aj príslušníci rodiny majiteľa názvu (manžel-manželka, deti staršie ako 18 rokov), vždy však s uvedením mena majiteľa stanice. Názov je nemenný a platí do konca života chovateľa. V prípade smrti majiteľa chovateľskej stanice vzťahujú sa na ňu dedičské práva.
späť na OBSAHCHOVATEĽSKÉ DESATORO
Základné a osvedčené chovateľské prikázanie pre chovateľov. Prikázanie prvé až siedme platí pred krytím, ôsme až desiate pri vyhodnocovaní krytia.
Prikázanie prvé
„Spojovať zásadne jedince bez spoločných (exteriérových, pracovných a povahových) chýb. Chyby jedného rodiča musia byť vyvážené kladami druhého rodiča.“
To znamená, že v žiadnom prípade nepoužijem ku krytiu svojej suky psa, ktorý má rovnaké exteriérové, pracovné alebo povahové nedostatky, lebo je veľké nebezpečie ,že väčšina potomkov tieto chyby ponesie a bude ich naďalej prenášať na potomstvo. Táto zásada je známa a jej uplatnením v chove nie sú problémy.
Prikázanie druhé
„Chyby – nedostatky ( exteriéru, práce, povahy) nevyrovnávať nikdy opakom vady, ale vždy štandardom ( exteriéru, práce, povahy).“
Pri tejto zásade je medzi chovateľmi už celá rada chybných názorov. Chovatelia ešte dobre chápu, že entropium nejde napraviť v chove ektropiom, predkus podkusom atď., ale už celkom jasná im nie je otázka výšky a preto hovoria: „Vysoký pes (suka) sa môže v chove uplatniť, ale musí dostávať ku krytiu nízke suky (psy).“
Je však treba si uvedomiť, že ak kryjeme psom na hornej hranici výšky suku nízku. Dostaneme potomstvo výškovo veľmi nevyrovnané. Časť šteniat bude vysokých po otcovi, časť nízka po matke.
Pokiaľ by sme praktizovali takéto kríženie dlhodobo, mohli by sme sa dostať až do extrému, ako napríklad pri bradáčoch, pudloch a pod., kde existujú 3 rázy ( veľký, stredný a malý). Zásadne ako vysoký, tak aj nízky jedinec sa musí spojovať s jedincom zo štandardnou výškou, ktorú má však vo svojom genofonde ( génoch – vlohách) po predkoch úplne upevnenú, t.j. všetci jeho predkovia boli štandardne vysoký.
Na rovnakom princípe sa zlepšujú ostatné chyby, t.j. kravský postoj sa nevyrovná sudovitým postojom, nadmerná srsť slabým osrstením, agresívna povaha bojazlivou povahou atď.
Z uvedeného vyplýva, že je veľkou začiatočníckou chybou zakúpiť si pre svoju suku psíka – šteňa s tým, že ho budem používať pre svoj chov. Pri mladom zvierati nemožno poznať jeho exteriér, povahu a pracovné vlohy a teda vhodnosť do chovu.
Prikázanie tretie
„Šteňa – vrh sa rodí najskôr na papieri, alebo odchovy sú tak výborné a kvalitné, aký je ich najslabší článok.“
Ak chceme mať ako chovateľ úspechy, musíme dobre poznať svoje suky a predkov psa, ktorým chceme kryť ( perfektná znalosť rodokmeňa je samozrejmosťou). Z tohto dôvodu je treba byť o chovných jedincoch ( a nie len u nás) dobre informovaným, a to vyžaduje stále sledovanie odbornej literatúry a návštevy kvalitných výstav. Poriadne kartotéka - evidencia všetkých psov je potrebná, nespoliehajme sa na pamäť.
Varujem pred použitím jedincov síce exteriérovo bezchybných, ktorí však nepochádzajú z kvalitných predkov. Použitie takéhoto šampióna prináša sklamanie, lebo sa jeho exteriérové znaky väčšinou neprenášajú na potomstvo. Je lepšie použiť jedince s kvalitným rodokmeňom ( aj keď nemá toľko titulov), ktorý sa však pre naše chovateľské ciele výborne hodí.
Prikázanie štvrté
„Môžeš oklamať nadriadeného, zradiť priateľa a podviesť manžela ( manželku), ale chov sa oklamať, zradiť či podviesť nedá.“
V tomto bode mám na mysli predovšetkým injekčné liečenie kryptorchoidov, chirurgické úpravy ektropia a entropia, prípadne rôzne veterinárne potvrdenia často podložených aj röntgenovým snímkom ( kde je zaistená identita snímku a jedinca ? ) o „strate zuba v bitke a pod.
Použitie jedincov v chove u ktorých bol prevedený zákrok, na ktorý sa na výstave nepríde alebo nemôže prísť, sa celkom určite ukáže na potomstve. Že sa to tak stále robí, dokazujú dedičné chyby, ktorých sa nemôžeme v chove zbaviť.
Prikázanie piate.
„Krytie poľovného psa sa hľadá na jarných skúškach ( skúšky vlôh) a nie na memoriáloch“.
Vieme, že sa dedia iba vlohy ( exteriérové, pracovné, povahové) a nikdy vlastnosti získané ( naučené výcvikom a pod.) Vlohy sa dajú najlepšie poznať na skúškach vlôh, kde nie sú ovplyvnené výcvikom. Na skúškach vyššieho typu vplyvom často i drastických metód sú už vlohy silne ovplyvnené. Memoriály sú záležitosťou prevažne výcvikovou – drezúrskou. Tým ale nechcem tvrdiť, že na memoriál sa dostane pes bez vlôh. Pre chov je však cennejší pes, ktorý so svojou mladosťou na jarných skúškach preukáže bez dlhodobého výcviku cenné vlohy, typické pre určité plemeno. Na rovnakom princípe sa úspešne uskutočňuje po stáročia výber koní do chovu. Rozhodujúci je výkon na rovinových dostihoch a nie pri steeple-chase ( prekážkové dostihy). Výnimka len potvrdzuje pravidlo – do chovu sa dostal Korok vďaka mimoriadnym výsledkom na prekážkovej dráhe aj keď mal exteriérovú chybu.
Prikázanie šieste
„Príbuzenská plemenitba? – Len s veľkou rozvahou.“
Na posilnenie plemenných znakov bola často prehnane používaná príbuzenská plemenitba v rôznom stupni, ktorá mala za následok zníženie genetickej variability , inbrídingovú depresiu a s ňou súvisiacu zníženú životaschopnosť potomstva a zvýšenie genetických chorôb a defektov. Presadzoval sa chov postavený na šampiónoch a ešte dnes sú stále silné tendencie kryť šampiónmi čo najväčší počet sučiek. Nie je to príliš šťastná metóda , pretože vedie k vysokému počtu vzájomne príbuzných jedincov v populácii, znižuje genetickú variabilitu a oslabuje celé plemeno. Už Aristoteles hovoril, že z vrcholu je len cesta dole.
Šampióni sú nutní na propagáciu plemena. Pre budúcnosť plemena , jeho zachovanie v dostatočnej genetickej variabilite, životaschopnosti a v dobrom genetickom stave, je však cenný každý, hoci len priemerný jedinec.
Iba geneticky variabilný čistokrvný pes, pri chove ktorého je braná do úvahy dostatočná genetická pestrosť a selekcia s ohľadom na zdravie a povahu a ktorý sa vďaka tomu dokáže prispôsobiť civilizovanému ľudskému prostrediu, predstavuje ďalšiu perspektívu chovu.
Bohužiaľ, súčastný systém chovu psov je príbuzenskou plemenitbou nadmerne zaťažený a spôsoby chovu znižujú genetickú pestrosť . Preto je nutné nahradiť doterajšie metódy, eufenicky označované ako „čistá dedičnosť“ alebo „vysoký chov“, plánovaným chovom na heterozygotnosť, aby boli využité veľké výhody zdravia, prispôsobivosti a výkonu.
Prikázanie siedme
„Nebojte sa starých psov, ale s rozvahou používajte mladé a nepreverené psy.“
Je chovateľsky chybné vyradiť kvalitného psa z chovu len pre jeho vek. Naopak starý, overený, osvedčený pes, ktorého potomstvo ( prvej a často aj druhej generácie) bolo detailne po všetkých stránkach preverené, má v chove pôsobiť tak dlho, pokiaľ kryje. Iba schopnosť kryť je limitujúcim faktorom pri kvalitnom krycom psovi, nie jeho vek.
Naopak mladý pes, pri ktorom nie sú ešte dostatočne preverené odchovy, sa má do 5 rokov používať v chove uvážene a s rozmyslom. Chovatelia koní túto chovateľskú zásadu uplatňujú veľmi úspešne viac ako 300 rokov, avšak kynológia ju neberie ku svojej škode vôbec na zreteľ.
Vrcholom chovateľskej činnosti je úspech v súťaži plemenníkov, u nás bohužiaľ ich význam nie je dostatočne zdôrazňovaný.
Prikázanie ôsme
„Ak je vo vrhu jedno šteňa výborné, ide o výborný vrh. Ak sú vo vrhu dve exteriérovo a pracovne výborné šteňatá, vrh je vinikajúci. Pri troch výborných šteňatách vo vrhu je takéto spojenie ideálne a musí sa opakovať“.
Našou snahou a cieľom musí byť, aby potomci boli exteriérovo a pracovne lepší než rodičovský pár. Chovatelia sú často nespokojní a chcú doporučiť takého psa, aby všetky šteňatá boli výborné po všetkých stránkach.
Ak však uvažujeme reálne a perspektívne, má suka za svoj život priemerne 3-4 vrhy a ak má v každom vrhu výborného jedinca, dá za svoj život približne 3-4 kvalitné jedince. V ďalších generáciách pri rovnakej zásade je po tejto suke už asi 9 – 12 výborných potomkov a to je iba za 10 rokov. Potom musíme konštatovať, že táto suka bola v chove veľmi úspešná.
Prikázanie deviate
„Každá minca má rub aj líc, každý človek dve tváre, každá palica dva konce a každý pes genotyp a fenotyp – alebo dom sa stavia od základov.“
Zjednodušene povedané fenotyp je to, čo vidíme na výstave a genotyp ( vlohy) predávajú potomkom pes a suka vo vajíčku a spermii každý polovicu. Fenotyp je výsledok dedičného založenia (genotypu) a podmienok prostredia, pričom podiel prostredia závisí na koeficiente dedivosti. Pretože genotyp nie je vidieť, usudzujeme jeho kvalitu iba na základe znalostí fenotypu a rodokmeňu . Chovatelia koní často hovoria: „Rodokmeň nebehá, ale robí kone.“ Pretože pes je koňom chudobných, môžeme opäť citovať Angličanov, ktorí hovoria: „Polovica krásy prechádza žalúdkom“ t.j. z jednej polovice závisí krása (fenotyp) na dedičnom založení a z druhej polovice na výžive.
Prikázanie desiate
„Pes za nič nemôže a podľa toho sa k nemu správajte“.
Ak ste dodržali vyššie uvedené chovateľské zásady, je predpoklad, že odchov bude úspešný a kvalitný. Všetko nemusí však dopadnúť tak, ako ste si perom a papierom narysovali.
Majte svoje odchovy aj tak radi, preštudujte si opäť desatoro, niekde sa stala chyba, v ďalšej generácii sa dá všeličo napraviť. Však v tom je chovateľstvo tak krásne a príťažlivé. Chybu hľadajte v sebe a nie v psovi. Pes nemôže za to, že sa Vaše prianie nesplnilo. Potrebuje Vašu lásku a priateľstvo, ako by bol šampión.
Musíme mať stále na mysli, že najlepší priateľ, ktorého máte na svete, sa môže zmeniť a stať sa Vašim nepriateľom.
Vaši synovia a dcéry, ktoré ste s láskou vychovali, môžu túto lásku splatiť nevďakom. Tí ktorí sú Vám najbližší sa sú Vášmu srdcu najdrahší a na ktorých sa s dôverou spoliehate, Vás môžu sklamať. Jediným naozaj nezištným priateľom, ktorého na tomto svete plnom závisti máte, jediným, kto Vás nikdy neopustí a nikdy sa nestane Vašim zradcom, je Váš pes.
Prevzaté zo spravodaja KCHB 1/04
späť na OBSAHCAMPBELLOV TEST - AKO SI OTESTOVAŤ ŠTENIATKO
Campbellov Test vám pomôže pri určení osobnostnej charakteristiky šteniat. Je to veľmi zaujímavé najmä pre chovateľov, nakoľko budú vedieť lepšie určiť využitie ich šteniatok v budúcnosti. (Či bude vhodné ako domáci maznáčik, pes na obranu, úžitkový pes atď...)
Ak je napríklad vrodenou vlastnosťou šteniatka dominancia, nový majiteľ môže súhlasiť a správnym výcvikom šteňa usmerňovať, ale naopak môže hľadať psa nedominantného a nemusí mu šteňa vyhovovať.
Campbellov test môžete uskutočniť so šteňaťom od veku siedmych týždňov.
Test príťažlivosti
Po tom, čo opatrne položíte šteniatko na dlážku, ustúpte dozadu niekoľko metrov. Tlieskajte jemne rukami a pozorujte chovanie zvieraťa:
1. Ihneď pribieha k vám s vysoko zdvihnutým chvostom, vyskakuje na vás a oblizuje vám ruky.
2. Ihneď pribieha k vám s vysoko zdvihnutým chvostom a škrabe vám do rúk labkou.
3. Ihneď pribieha k vám s krútiacim chvostom a pozoruje ruky.
4. Prichádza váhavo s chvostom zveseným nadol.
5. Neprichádza vôbec.
Test toho, ako šteňa akceptuje dominantné chovanie
Tento test by mala prevádzať osoba, ktorá je pre šteňa cudzia.
Položte šteňa do polohy, kedy leží na brušku a nohy má položené rovnomerne pod sebou (tzv. poloha sfingy). Tlakom zozadu na jeho hlavu sa mu ju snažte položiť na zem:
1. Zápasí a škriabe vás aby ste ho pustili, popri tom aj vrčí a hryzie.
2. Zápasí a škriabe vás aby ste ho pustili.
3. Spočiatku zápasí, potom sa upokojí a oblizuje vaše ruky.
4. Otočí sa na chrbát a začne vám lízať ruky.
5. Prestane sa hýbať.
Test toho, aká je schopnosť šteňaťa nasledovať vás
Tento test robte vždy iba s jedným zo šteniat v tichosti bez použitia hlasu.
Položte psa na zem, postavte sa a pomaly odchádzajte preč, zdržte sa toho, aby ste sa na šteňa pozreli:
1. Ihneď vás nasleduje s vysoko zdvihnutým chvostom a hryzie vám ponožky.
2. Ihneď vás nasleduje s vysoko zdvihnutým chvostom bez toho, aby vás hrýzlo.
3. Ihneď vás nasleduje s chvostom nadol.
4. Váhavo vás nasleduje s chvostom nadol.
5. Vôbec vás nenasleduje a ide si svojou cestou.
Test v stojacej pozícii
Tento test prevádza zo šteňaťom osoba, ktorá je preňho neznáma.
Dajte ruky pod hrudník šteňaťa a držte ho tak, aby sa o dlážku opieralo len zadnými labkami, predné budú vo vzduchu. Držte ho v tejto pozícii 30 sekúnd:
1. Mocne bojuje, pričom vrčí a hryzie.
2. Mocne bojuje.
3. Spočiatku bojuje, ale potom sa upokojí a začne vám lízať ruky.
4. Vôbec nebojuje, len oblizuje ruky.
5. Nehýbe sa, len vyplašene leží.
Test na zistenie, ako šteňa akceptuje nátlak
Tento test prevádza osoba pre šteňa neznáma.
ložte psa na chrbát a držte ho v tejto pozícii tridsať sekúnd s rukou na jeho hrudi.
1. Mocne bojuje a hryzie.
2. Bojuje až pokiaľ nie je voľné.
3. Spočiatku bojuje, ale potom sa upokojí.
4. Nebojuje, len oblizuje vašu ruku.
5. Nehýbe sa, nevzdoruje a môže sa pomočiť.
VÝSLEDKY
- 3 a viac odpovedí je 1: dominantné - agresívne: Šteňa je dominantné a má sklony k agresivite. Je hryzavé. Nie je vhodné ako prvý pes do rodiny, kde ešte psa nemali a ani do rodiny s deťmi. Je taktiež nevhodné pre ľudí pokojných, s povoľnou povahou, ani ako domáci maznáčik. Vlastník by mal byť dospelý, špecialista na výchovu. Prístup si vyžaduje pevný, ale nie nervózny. Pri správnom výcviku môže byť dobrým pracovným alebo strážnym psom, avšak, vždy pod dôslednou kontrolou.
- 3 a viac odpovedí je 2 alebo kombinácia “A” a “B”: tvrdohlavé. Dominantné šteńa, ktoré bude pod dohľadom dobrého cvičiteľa vynikajúcim pracovným psom. Je to pes, ktorý potrebuje tréning a pevnú ruku. Tak, ako v prvom prípade, šteňa nie je vhodné do rodiny s deťmi ani pre ľudí pokojných, hoci by niekto mohol namietať, že majú už deti staršie. Šteňa potrebuje dohľad dospelej osoby.
- 3 a viac odpovedí je 3: rozhodné šteňa ale prispôsobivé. Toto šteňa je vhodné temer pre každého. Pre rodiny s deťmi, pre starších ľudí. Ľahko sa prispôsobí a môže ho mať aj majiteľ, ktorý doteraz psa ešte nevlastnil. Šteňa je vhodné na prácu, ale môže zostať aj domácim maznáčikom.
- 3 a viac odpovedí je 4: submisívne. Šteňa so submisívnou povahou je vhodné pre starších ľudí a do kľudných rodín, taktiež pre psíčkarov nováčikov. Prístup vyžaduje mierny, nenásilný, ľahko sa cvičí aj socializuje. Zviera nie je príliš použiteľné na prácu, ale je výborné na domáce maznanie.
- 3 a viac odpovedí je 5: neinteligentné. Ťažko socializovateľné zviera s nepredvídateľným chovaním. Je to zviera nevhodné k deťom a nemala by ho vlastniť ani dospelá osoba bez dostatku skúseností. Zviera môže zo strachu hrýzť, alebo sa priveľmi báť v bežných situáciách.
VÝSLEDKY MÔŽU BYŤ NIEKEDY PROTIREČIACE. AK JE TOMU TAK, JE VHODNÉ TEST ZOPAKOVAŤ, TEST SA MOHOL KONAŤ V NESPRÁVNOM ČASE (šteňa mohlo byť primladé, najedené, vystrašené, ospalé atď..)
Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala som ťa. Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným" vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil, zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu.
Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku, keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný, nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval.
Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju.
Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja som bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila väčšinu času zavretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala som sa "zajatcom lásky". Jako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému.
Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme prišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín a teraz mám jeden aj ja.
Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som.
Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.
Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť.
Koniec.
Poznámka autora: Ak vám článok "Ako si mohol" vohnal slzy do očí tak jako mne, keď som ho písal, je to preto, lebo je to príbeh zložený z osudov miliónov zvierat, ktoré umierajú každý rok v amerických útulkoch. Vítaná je snaha všetkých, čo by chceli článok ďalej šíriť pre nekomerčné účely, pokiaľ pripisujú poznámku s autorským právom. Prosím, použite ho na vzdelanie ľudí na svojich stránkach, časopisoch, na informačných tabuliach útulkov a vetrinárnych ošetrovní.
Ďakujem, Jim Willis
späť na OBSAHŠteniatko od „tiežchovateľa“
z anglického originálu (An Unnamed Story) preložila Ing. Lotta Blaškovičová
Nepamätám si veľa o mieste, kde som sa narodil. Bolo to stiesnené a tmavé miesto a ľudia sa s nami nikdy nechodili hrať. Pamätám si mamu a jej mäkkú srsť, ale bola často chorá a veľmi chudá. Mala len veľmi málo mlieka pre mňa a mojich bratov a sestry. Pamätám si, že mnohí z nich umreli a veľmi mi chýbali.
Pamätám si na deň, kedy ma zobrali od mamy. Bol som veľmi smutný a vystrašený, moje mliečne zuby sotva vyrástli a naozaj som ešte mal byť pri mame, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, čo ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch.
Chúlili sme sa k sebe a boli sme vystrašení; stále nás nikto neprišiel ani len pohladkať. Toľko nových objektov a zvukov a pachov! Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat! Niektoré pištia, iné mniaukajú, ďalšie pípajú. Moja sestra a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem tu aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi „malí ľudia“, deti, vyzerajú tak milo a smiešne, ako keby sa chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke; niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberú von, aby nás ukázali ľuďom. Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť; vždy počujeme „ach, aké sú rozkošné, chcel by som jedno!“ ale nikdy si nás nikto nevezme.
Moja sestra umrela minulú noc, keď bolo v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemnú kožušinku a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého tela. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod. Myslím, že moje tenké zavytie bolo jediným prejavom smútku nad mojou sestrou, lebo jej telo ráno zobrali von z klietky a zakopali.
Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma! Och, šťastný deň! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží nežne v náručí. Mám ju tak rád! Mamka a tatko vravia, že som milé a dobré šteňa! Dostal som meno Angel, čiže Anjelik. Rád olizujem mojich nových ľudí. Rodina sa o mňa vzorne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a veľa lásky. Snažím sa iba zavďačiť týmto úžasným ľuďom. Mám veľmi rád malé dievčatko a rád sa s ním hrám a naháňam.
Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a povedala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel povedať niečo smutné mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne nešťastní. Začul som niečo ako „silná displazia kĺbov“ a niečo o mojom srdci... Počul som veterinára zašomrať niečo o „tiežchovateľoch“ a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma ľúbia a ja ich mám stále veľmi rád.
Už mám 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí čo len sa pohnúť. Bolesť nikdy neprestáva. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom, a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to také ťažké! Láme mi srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že „asi už nastal ten čas“. Niekoľkokrát som bol na tom mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovoria o „dedičných problémoch“.
Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče a behať, hrať sa a túliť sa k mojej rodine.
Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálou spoločníčkou. Teraz ma už bolí sa aj postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem len skučať od bolesti.
Zobrali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý? Snažil som sa byť dobrý a mať všetkých rád; čo som spravil zle? Och, len keby tá bolesť pominula! Keby som len mohol osušiť slzy môjho dievčatka! Vystrčím jazyk, aby som jej olizol ruku, ale môžem len zaskučať od bolesti.
Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľmi sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne obliznúť ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dnes tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma nežne drží a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim ako na mňa prichádza pokoj. Teraz jej môžem nežne olízať ruku. Začínam vidieť sny, vidím prichádzať moju mamu a mojich bratov a sestry na vzdialenom zelenom mieste. Vravia, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ako viem - slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa. Dúfal som, že s nimi strávim veľa, veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. „Viete“, povedal veterinár, „šteniatka v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov“.
Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, kým uvidím moju milovanú rodinu zasa.
Keby sa to len bolo všetko udialo inak!
Tento príbeh sa môže kopírovať a publikovať v nádeji, že to zastaví neetických chovateľov a tých, čo chovajú len pre peniaze a nie zo snahy čo najviac pomôcť plemenu.
Copyright 1999, J. Ellis
späť na OBSAHVÝCVIK PSA:
Základným pravidlom a úspechom cvičenia je pochopiť "AKO VÁŠ PES PREMÝŠLA".
NIEKOĽKO VŠEOBECNÝCH ZÁSAD:
- Psi sú svorkové zvieratá, inštinktívne rozumejú vzťahom vo svorke a rešpektujú vodcu.
- Najlepšie je podchytiť a ukázať miesto vo svorke (zvieracej či ľudskej) mladému psovi vo veku od 4 do 14-tich týždňov.
- Odmena zohráva veľmi dôležitú úlohu pri výchove a výcviku.
- Neústupnosť ku zlému resp. nevhodnému chovaniu, vo vzťahu založenom na vzájomnej dôvere a náklonnosti, je základom výcviku.
Hoci budeme dodržiavať tieto vymenované zásady nesmieme zabúdať, že každé zviera je osobnosť a potrebuje individuálny prístup.
ÚČINNÉ TYPY PRE ZAČIATOK CVIČENIA:
- Začať v 4-6 týždňoch veku šteňaťa.
- Iba ak je jeden povel dokonale zvládnutý, môžte prejsť na ďalší.
- Začíname z jednoduchými povelmi ako FUJ, SADNI, KU MNE a ZOSTAŇ. Iba ak pes dokonale zvládol slovné povely, prejdeme na vydávanie povelov signálmi-píšťalka, alebo povelmi rukou.
- Trvanie výcviku nemá byť spočiatku dlhšie ako 10 až 15 minút, 2-3x za deň. Limit na tréning je asi 30 minút denne.
- Spočiatku necvičte šteňa vonku, pretože je tam príliš veľa rušivých vplyvov a nebude venovať vašim povelom dostatočnú pozornosť.
- Mnoho psov sa rado učí za odmenu. Za každé “dobré” chovanie musí dostať veľkú pochvalu, prípadne pamlsok ako odmenu.
- Obyčajne ústne pokarhanie a vyťahanie za kožu na chrbte sú dostatočným trestom pre šteňa a upevnia disciplínu.
- Buďte trpezlivý!!
UNIVERZÁLNE TYPY PRE VÝCVIK:
- Vaše šteňa by malo mať správny vytvorený správny vzťah k všetkému živému, tak k ľuďom ako aj k ostatným psom, musí byť socializované.
- Dajte šteňaťu jeho vlastné osobné pohodlné lehátko-pelech a neumožňujte mu chodiť na kreslo ktoré je vaše, alebo do vašej postele. Ak sa postavíte a už aj uteká na vaše miesto, znepríjemnite mu to napríklad tak že ho postriekate vodou zo striekacej pištole, ale trvajte si na svojom.
- Nikdy nekŕmte svojho psa popri obede, či večeri. Ak mu chcete dať zvyšky, dajte mu ich do jeho misky z ktorej žerie.
- Preskúšavajte vaše šteňa, ak robí niečo zle. Nevzdajte sa príliš skoro. Šteňa sa musí naučiť “čo môže” a “čo nemôže”.
- Hračka vášho šteňaťa musí byť odlišná od iných vecí, ktoré sa v dome nachádzajú, nemôže ňou byť napr. vaša topánka. Pomôžete psovi lepšie identifikovať s čím sa hrať môže a s čím nie.
- Povely ako SADNI, LAHNI, TICHO, ZOSTAŇ.., pomocou ktorých psa cvičíte, vyslovujte rázne.
Odporúčame, ak patríte medzi netrpezlivých ľudí a nemáte skúsenosti zo psom a jeho cvičením, alebo ak je pes príliš dominantný, môžete si najať profesionálneho trénera.
späť na OBSAHČO S DOMINANTNÝM PSOM ?:
Čo sa týka dominancie:
Mnoho ľudí, vrátane skúsených psích cvičiteľov, si zle vysvetľujú vedúce postavenie-dominanciu, medzi psami. Títo ľudia majú pocit, že dominancia môže byť zvládnutá len prostredníctvom sily, alebo “silnej ruky”. V mnohých prípadoch je tento prístup zlý. Pre vysvetlenie, mnoho ľudí si myslí že sa môžeme stretnúť z dominanciou iba u veľkých psov a nikdy nie u malých. Títo ľudia sa mýlia. Pokiaľ vás veľký pes môže dostať do nemocnice, malý pes môže dostať do nemocnice vaše deti. Dominancia vo všetkých formách a pri všetkých plemenách musí byť zvládnutá a prinajmenšom pod kontrolou. Dominantné chovanie je kontrolovatelné ak na problémy idete rozumom, nie silou. Psi sú svorkové zvieratá a ak sa snažíte určiť, či je práve ten váš dominantný, uvidíte to napr. z jeho chovania sa medzi ostatnými psami. Neznamená to však, že napríklad váš mladý, zdanlivo menej dominantný pes, nebude chcieť za rok postúpiť v rebríčku svorky a nepokúsi sa presadiť. Medzi vlkmi je napríklad denná šarvátka o miesto vo svorke bežná záležitosti .
Výcvik poslušnosti:
Mať zvládnuté dominantné zviera pre vás znamená byť “vodcom”. Najľahšou cestou ako sa ním stať je výcvik od šteňacieho veku psa. Pochvala a ustavičné upozorňovanie resp. trest za nevhodné chovanie musí byť v súlade s vývojom a vekom psa. Postupne sa medzi vami a vašim psom musí vytvoriť silné puto. Tento vzťah nedocielite pri ustavičnom kričaní, nervóznom prístupe, či silovom nátlaku na psa.
Veta: “ Zo psom stačí začať cvičiť od jedného roka, do roka žiadne cvičenie.”, je veľmi ďaleko od pravdy. Človek, ktorý ju vyslovil mal určite na mysli záťažové cvičenia na kĺby ako preskoky, plazenie sa.., ale zaručene neodmietal výchovu k základnej poslušnosti. Bohužiaľ mnoho ľudí si spomenie, že má doma šteniatko, ktoré by sa malo vycvičiť, až keď má pes už okolo jedného roka a prídu prvé problémy.
Takéto vyčkávanie s výcvikom poslušnosti vytvára problémy pre majiteľov a ich dominantných psov. Je veľmi ťažké zaujať dominantného ročného psa, vytvoriť a nájsť uňho stymul, aby cvičil a poslúchal. Za rok, ktorý mnohý považujú za bezvýznamný, sa podľa správnosti má majiteľ stať prirodzenou autoritou. Psi sú svorkové zvieratá a úplne prirodzene autoritu rešpektujú. Ak ňou ste, očakáva od vás povely, dokážete ho zaujať, lebo vás sleduje a nespúšta z očí.
Tu je zopár znakov v chovaní mnohých psov, ktoré sú znakmi dominancie u vás doma:
- Spí v posteli spolu so svojím majiteľom.
- Vrčí na vás pri jedle alebo ak má svoju hračku.
- Nepustí vášho muža/ženu do spálne potom čo sa vrátila zo služobnej cesty.
- Nepripustí aby ste mu zobrali hračku bez toho aby neprejavil agresivitu.
- Vždy vchádza do dverí prvý.
- Vynucuje si pozornosť aby ste sa s ním maznali bez ohladu na to čo práve robíte.
- Je extrémne agresívny na ostatných psov.
- Prejavuje agresivitu aj na dobrých rodinných priateľov.
Niekoľko riešení:
V spálni:
S kontrolou nad dominanciou musíme začasť už u nás doma. Prvá vec ktorú musíme mať pod absolútnou kontrolou je v požiadavkach naňho kladených čo sa týka miesta spania, jedenia a hrania. Dominantný jedinec nesmie nikdy spať u vás v spálni. Najlepšie miesto na spanie je vyhradené pre “najvyššieho vodcu” a to ste vy. Urobte psovi miesto na spanie v prepravke, či košíku v inej časti domu.
Hračky:
Postupne ako šteňatá vyrastajú, majú čoraz väčší sklon vlastniť svoje hračky. Majiteľ musí byť schopný zobrať akúkoľvek hračku svojmu psovi v akomkoľvek čase bez toho, aby pes prejavil agresivitu. Ak šteňa vrčí, majiteľ by ho mal vyšticovať za kožu na krku.Ak je pes starší a mohol by pohrýzť, je namieste zdvihnuť ho za vodítko a hračku mu vziať. Ak nevrčí, mal by ho majiteľ vyhrešiť ráznym tónom hlasu. Hračku mu môžeme dávať a brať dokiaľ pes nepochopí kto je vo vodca, vždy ho však za vzorné chovanie chváliť prípadne odmeniť. Ak sa takáto situácia vyrieši v mladom veku, nebude sa nikdy viac v dospelosti niečo podobné opakovať.
Obed:
Pes u ktorého sa prejavujú problémy spojené s dominantnosťou, nesmie byť nikdy v kuchyni počas rodinnej večere, či obeda. Nezabúdajte, vodca jedáva prvý a zje najlepšie kúsky z jedla. Ak chováte psa v byte, dajte ho v čase kedy jete do inej izby, prípadne ho pošlite na miesto. Najhoršie čo môžete urobiť je kŕmiť ho jedlom, ktoré je na stole. Budete mať zo svojím psom o problém navyše.
Jedlo:
Dominantný psi sú často agresívny pri jedle. Už šteňa musíte naučiť, že nesmie na vás pri jedle zavrčať. Ak tak urobí vezmite mu jedlo preč, alebo dajte ruku do jeho misky z jedlom. Pri staršom psovi asi nebude rozumné s ním bojovať.
Maznanie sa zo psom:
Nadviazať dobré puto medzi dominantným psov a vami je veľmi rozhodujúce. Iba udržiavanie kontroly nad psom je zárukou dobrého spolunažívanie. Musí to však závisieť na okolonostiach. Pes, ktorý pride a vynucuje si vašu pozornosť a maznanie keď si čítate, pracujete na počítači a podobne, nepôsobí na vás ako dominantný pes. Nedajte sa však pomýliť týmto chovaním. Ak sa chce nechať škrabkať, prinútte ho aby si lahol na chrbát a ukážte mu tak, že vy ste vodca.
Prejavy agresivity k vašim priateľom:
Ak pes prejavuje agresivitu k určitým návštevníkom (k iným zase nie) vášho domu, pretože sa mu nepáčia, je to prejavom dominancie. Ľudia, ktorí vlastnia malých psov to považujú za rozkošné, nakoľko ostatným ukážu aký je ich pes aktívny obranár. Nemajú pravdu. Toto chovanie musí byť pod kontrolov. Psovi treba dať jasne najavo, že jeho chovanie je neakceptovateľné. Najjednoduchšou cestou je vykázať ho do druhej miestnosti, prípadne ho zatvoriť do klietky/prepravky. Tým, mu ukážete že mate situáciu pod kontrolou a že ste vodca.
Dvere a schodište:
V spolužití s dominantným psom sa musíte naučiť niekoľko drobných náznakov, podľa ktorých pes pochopí, kto je pánom. Jedným z týchto náznakov je vchádzanie do dverí. Vizerá to ako maličkosť, ale v skutočnosti je to dôležité. Vždy vchádzajte na schody, či do dverí ako prvý.
Agresivita voči iným psom:
Toto je obtiažna situácia. Dá sa dostať pod kontrolu len vo veľmi mladom veku psa. Neskôr sa stáva vážnym obtiažnym a veľakrát neriešiteľným problémov. Zvládnuť dospelého psa a jeho chovanie voči ostatným psom ide už len veľmi veľmi ťažko. Hovoríme o “socializácii” v mladom veku psa.
Ak nepodceníte problémy spojené z dominantným chovaním vášho psa, budete šťastní obaja: “vy aj váš pes”.
Prevzaté z www.dog.sk
späť na OBSAHCHOROBY PSOV
PSINKA
Mimoriadne nákazlivé ochorenie. Postihuje psov v každom veku, ale hlavne šteniatka. Nie je prenosná na človeka. Prevenciou je pravidelné očkovanie vakcínou.
Priebeh ochorenia: Psinka je infekčná nákaza, ktorá sa prejavuje mnohými spôsobmi, ale spoločné majú hlavne tieto znaky:
- Prvá fáza:
Prvé príznaky sa objavujú po 5 dňoch po nakazení psa. Charakteristický je číry výtok z nosa a očí, ktorý postupne hustne a sfarbuje sa do žlta. Moč psa má nezameniteľný agresívny zápach. Zviera môže mať vysokú teplotu ( okolo 41 oC). Pes je malátny, stráca chuť do žrania, niekedy zvracia. Trpí hnačkou spojenou s dehydráciou organizmu. Často pokašliava. Upozorňujem však, že každý z týchto príznakov sa môže prejaviť aj u iných chorôb, nie tak nebezpečných.
- Druhá fáza:
Prejavuje sa po týždni až mesiaci od skončenia prvej fázy. Na prvý pohľad pes je z najhoršieho vonku, ale opak je pravdou. Prichádzajú poruchy nervovej sústavy, tráviaceho traktu, dýchacej sústavy – podľa toho, ktorú časť tela infekcia postihla.
Ako sa šíri psinka: Psinka sa šíri vzduchom. Zdrojom sú choré zvieratá. Psy sa môžu nakaziť infikovaným močom, slinami, výkalmi. V oblastiach väčšieho výskytu psov je nemožné, aby sa pes nestretol so psinkou.
Ako sa chrániť: Najúčinnejšia ochrana je prevencia, to znamená vakcinácia. Šteniatka sa očkujú vo veku od 6 do 8 týždňov. Vakcináciu treba opakovať vo veku 12 – 14 týždňov. U dospelých psov sa vakcinácia opakuje ročne 1 krát.
Liečba: Ak sa na chorobu príde včas, veterinár podáva antibiotiká, ktoré zabraňujú bakteriálnej infekcii vyvolávajúcej zápal pľúc alebo horných dýchacích ciest. Dôležité je aj podávanie vitamínov, látok nahradzujúcich stratu minerálov pri odvodňovaní v dôsledku hnačky, prípadne podávaní infúzie. Pri infikovaní psinkou je šanca na prežitie bez následkov 50 : 50. Následky sa prejavujú 2 týždne až mesiac po vyliečení, hlavne poruchami nervového systému a mozgu.
Dôležité: Ak máme chorého psa v kotci po skončení liečby, vydezinfikujeme celý kotec /drevené rošty na ležanie vymeníme/ špeciálnymi prípravkami napr. NEOCHEMOSEPT, ktoré dostanete kúpiť v zdravotníckych potrebách. Iný zdravý jedinec môže ísť do kotca až 30 dní po vydezinfikovaní. Inak hrozí, že nákaza postihne aj jeho.
INFEKČNÝ ZÁPAL PEČENE
Je to infekčné ochorenie psov spôsobujúce vážne poškodenie pečene. Postihuje hlavne mladých psov, ale ojedinele môže postihnúť aj staršie jedince. Príznaky: Choroba sa spočiatku vyvíja nenápadne. Niekedy sa zdá, že pes nie je vo "svojej koži". Inokedy pes má teplotu až 41,5 oC, nechuť do jedla, zápal kŕčnych mandlí, sčervenanie ďasien, krvavú nepríjemne zapáchajúcu stolicu, dymový zákal oka tzv. biele oko. Ak zistíte zmenu farby oka, okamžite vyhľadajte veterinára, pretože priebeh ochorenia býva často rýchly a tragický. Pes už po niekoľkých hodinách upadá do bezvedomia a počas 1 až 2 dní uhynie.
Liečba: Doposiaľ neexistuje prípravok, ktorý by úspešne bojoval proti vírusu, ktorý napadá pečeň. Pri sprievodnej bakteriálnej infekcii sa podávajú antibiotiká ale, veľmi dôležitá je starostlivosť o chorého psa.
Podávanie vitamínov pri hnačkách: minerálny a glukózový prípravok, ktorý posilňuje organizmus. Chorý pes nesmie dostávať tučnú stravu. Podávať treba len varenú sliepku s ryžou alebo ovsenými vločkami a vývarom. Podávať dostatok tekutín.
Prevencia: Pravidelne očkovať 1x ročne.
Ako sa choroba šíri: Predovšetkým extramentami, ale aj slinami. Táto infekcia sa môže šíriť aj vodou alebo potravou. Aj zviera, ktoré sa uzdravilo je nositeľom vírusu ešte mnoho mesiacov.
PARVOVIRÓZA
Je to infekčné ochorenie, ktoré postihuje šteniatka do 11 týždňov, a potom dospelých psov. Príznaky: Prvými príznakmi sú tráviace ťažkosti /nechutenstvo, apatia, hnačka, zvracanie, krvavý výtok z konečníka/. Pri spoločne chovaných psoch sa nákaza rýchlo šíri. Ochorenie šteniat sa zväčša končí smrťou. U dospelých jedincov obdobie namáhavých hnačiek môže trvať aj niekoľko týždňov. Ak sa u psa objaví časté zvracanie, hnačky, zníženie kondície, doporučujem navštíviť veterinára.
Prevencia: Jedinou prevenciou je vakcinácia. U šteniat medzi 6. až 8. týždňov, opakovať 12. až 14. týždni a znovu v 16 a 18 týždni. Fenka by mala byť očkovaná pred párením, zvyšuje to obranyschopnosť šteniat.
BESNOTA
Je to vírusové ochorenie, ktoré postihuje všetky teplokrvné živočíchy. Je prenosná na človeka. Ako sa šíri: Šíri sa hlavne slinami chorého zvieraťa. Vírus sa rýchlo šíri po tele a napadá centrálnu nervovú sústavu.
Príznaky: Prvým príznakom po nakazení je zvýšená teplota a zmena správania. Pes, ktorý bol tichý, sa stáva štekajúcim a agresívnym. Opačne sa správa hlučný pes. Príznaky pri jednotlivých psoch môžu byť rôzne. Rozlišujeme zúrivú a depresívnu formu. Zúrivá forma- pes hryzie všetko na každý podnet, hryzie aj doprázna. Keď pes zúri, tečú mu sliny a môže poraniť svoje okolie. Nebezpečná je aj depresívna forma. Pes v dôsledku ochrnutia pohybového aparátu nemôže zavrieť papuľu, má vyvesený jazyk, nemôže štekať, iba zavíja. V dôsledku ochrutia aparátu sa udusí.
Čo robiť pri podozrení na besnotu: Okamžite treba navštíviť veterinára. Ak pes uhynie alebo sa nechá utratiť, veterinár informuje štátne orgány. Ľudia, ktorí sa dostali do kontaktu so psom, musia sa podrobiť vyšetreniu na infekčnom oddelení nemocnice.
Prevencia: Ako pri každom infekčnom ochorení je to vakcinácia.
PORUCHY TRÁVIACEJ SÚSTAVY
1 časť: ČreváHnačka
Ide o bežnú poruchu tráviacej sústavy. Hnačka sama o sebe nie je choroba, ale môže byť sprievodným javom viacerých chorôb. Hnačku môžu spôsobiť tieto činitele:
- Zlé trávenie:
je to najčastejšia príčina hnačky. Pes skonzumuje ťažko stráviteľnú potravu alebo nadmerné množstvo krmiva. V týchto prípadoch prichádza k podráždeniu sliznice čreva a následnej hnačke. Doporučujeme podávať psom nie tzv. domácu, varenú stravu, ale kvalitné granulované krmivo (pozor na lacné, nekvalitné tzv. supermarketové krmivá, ktoré sú finančne výhodné, ale psovi spôsobujú tráviace ťažkosti)- Parazity:
hnačku spôsobujú endoparazity, ktoré dráždia črevo. Ide o hlísty (machovec a tenkohlavec psí), sú veľmi malé, ale v čreve sa vyskytujú vo veľkom množstve. Škrkavky (sú viditeľné aj voľným okom), ojedinele aj pásomnice. Základom prevencie je pravidelné odčervovaie antiparazitnými prípravkami.
My odčervujeme:
-do 2 mesiacov : 17 deň a potom každých 14 dní
-od 2 do 6 mesiacov : 1 x mesačne
-od 6 do 12 mesiacov: 1 x za 2 mesiace
-od 12 mesiacov : 3 x ročne
Antiparazitné prípravky sa delia na :
- v tabletkovej forme
- antiparazitná pasta
- antiparazitná pipeta
Doporučujeme striedanie jednotlivých značiek antiparazitných preparátov. Kúpite ich u každého veterinárneho lekára.- Otravy:
tráviacu sústavu môžu dráždiť aj rôzne chemické zlúčeniny. Znakom je veľmi intenzívna hnačka, v ktorej sú ešte nestrávené zvyšky krmiva. Pri podozrení na otravu okamžite treba vyhľadať pomoc veterinárneho lekára.
Liečba:
- liečbu doma prevádzame iba ak je pes čulý, netrpí bolesťami a vo výkaloch sa neobjavuje krv.
- základom liečby hnačky je diéta. Dospelému psovi nepodávame krmivo 24 hodín, šteniatkam 8 hodín. (pozor, niektorí psi si ukrývajú rôzne kosti alebo časti potravy). Psovi necháme misku s vodou. Môže byť čistá alebo s pridaním extraktu z čaju alebo čierny čaj. Tekutín nesmie byť veľa, aby sa hnačka ešte nezintenzívnila. Po uplynutí času diéty podávame psovi malé množstvo ľahko stráviteľnej stravy. My zvyčajne podávame uvarené a na kúsky pokrájané hydinové mäso. Takéto množstvo krmiva opakovane podávame každé 4 hodiny. Po 24 hodinách zvyčajne pes má normálnu stolicu.
- Ak diéta nepomohla a pretrváva hnačka, navštívte veterinárneho lekára. Pravdepodobne hnačka je sekundárnym prejavom iného ochorenia.
Zápcha
- Zápchu spôsobuje spomalenie pohybu čriev. Dôsledkom je zadržanie stolice v hrubom čreve. Stolica je veľmi suchá (podobná malým kameňom) a pre psa veľmi bolestivá.
Príznaky: pes má problémy pri vyprázdňovaní. Výkaly sú tvrdé a na vrchu pokryté krvou.
Príčiny zápchy:- Nevhodná strava:
Lacné krmivá neobsahujú vhodný pomer zložiek nevyhnutných pre správnu výživu psa. Zápchu spôsobuje nedostatok vlákniny. Niekedy sa stáva, že pes má zápchu, keď sa mu podávajú hovädzie kosti .- Nedostatok pohybu:
Obézne a málo pohybujúce sa psy mávajú väčšie problémy zo zápchou. Pohyb je veľmi dôležitý pre trávenie a pohyb čriev.- Vek:
Staršie psy trpia ochabovaním čriev a následným vznikom zápchy.- Cudzí predmet v čreve:
Zápchu môže spôsobiť aj nestráviteľný predmet, ktorý pes zožerie a následne sa dostane až do čreva ( loptička, kameň , ...) . Pri takýchto prípadoch sa stáva, že pes trpiaci zápchou úporne sa snaží vyprázdniť a vylúči iba riedke výkaly. Okolo predmetu v čreve sa dostane iba riedke výkaly a tuhé výkaly sa zadržujú v čreve. Doporučujeme navštíviť veterinárneho lekára.
- Liečba:
- domácim prostriedkom liečby je podanie potravy, ktorá spôsobí pohyb čriev. My podávame jogurt.
- liečiť zápchu sa dá aj podaním tekutého parafínu (kúpite v lekárni)
- ďalšou možnosťou liečby je navštíviť veterinárneho lekára, ktorý podá lieky.
LYMSKÁ BORELIÓZA
Je to choroba postihujúca zvieratá aj človeka. Je prenášaná hlavne kliešťom alebo hmyzom a prejavuje sa zápalom kĺbov.Zdrojom choroby sú drobné hlodavce, ale aj väčšie zvieratá ( väčšinou divo žijúce). Neinfikovaný kliešť sa prisaje na infikovaného živočícha a tým sa infikuje. Rozmnoží sa a každý potomok takéhoto kliešťa je nositeľom tejto choroby. Ak sa takýto kliešť prisaje na psa, je tu šanca, že ho nakazí. Podobne to platí u savého hmyzu (napr. komár).
Kliešť sa na Slovensku vyskytuje do nadmorskej výšky 600-800m, ale ojedinele je možný výskyt aj v nadmorskej výške nad 1000m.
Príznaky: Choroba sa prejavuje zápalom jedného alebo viacerých kĺbov, horúčkou, malátnosťou, odmietaním potravy. Pri zanedbaní prvých príznakov môže prísť k poruche funkcií ladvín alebo až k poruchám správania (napr.agresivita). Nevýhodou je, že od infikovania po klinické príznaky môže prejsť 2-5 mesiacov.
Liečba: Podávajú sa antibiotiká. Ak sa včas príde na ochorenie, liečba je úspešná.
Prevencia: Môžeme ju rozdeliť na dve skupiny:
- ochrana pred boreliózou vakcináciou
- ochrana pred napadnutím kliešťom
- Vakcinácia:
Na našom trhu sa predáva vakcína amerického výrobcu. Šteniatkam sa podáva od 15 týždňov veku. Dospelým psom sa zvyčajne podáva v apríli pred prvou veľkou vlnou kliešťov. Revakcinuje sa o rok.
- Ochrana pred kliešťami:
Na Slovensku sa predávajú antiparazitné prípravky od viacerých výrobcov.
V základe ich môžeme rozdeliť na:
- antiparazitné obojky
- antiparazitné spreje
- antiparazitné pipety
- antiparazitné šampóny
Antiparazitné obojky sú gumené obojky napustené antiparazitnou látkou, ktorá sa vstrebáva cez kožu do krvi. Kliešťu, ktorý sa chce prisať, krv nechutí.
Výhody: látka sa vstrebáva do krvi postupne.
Nevýhody: pri častom kontakte človeka so psom sa látka dostáva človeku na ruky. Niektoré farbia srsť psa.
Antiparazitný sprej nastrieka sa na kožu psa. Látka sa vstrebáva cez kožu do krvi, čím odpudzuje kliešťa.
Výhody: vyššia účinnosť ako u obojku.
Nevýhody: 2 dni pred a 2 dni po aplikácii sa pes nesmie kúpať, inak sa znižuje účinnosť. Pri väčších psoch pracnejšia aplikácia
Antiparazitné pipety pipeta obsahuje malé množstvo koncentrovanej antiparazitnej látky, ktorá sa naleje na kohútik psa.
Výhody: rýchla a vysoko účinná aplikácia.
Nevýhody: 2 dni pred a 2 dni po aplikácii sa pes nesmie kúpať.
Antiparazitné šampóny pes sa vykúpe v šampóne, ktorý obsahuje antiparazitné látky.
Nevýhody: nízka účinnosť (vhodné iba proti blchám)
späť na OBSAHCHRUP PSOV
 |
||||||||
| Pod pojmom chrup psa označujeme súbor zubov jedinca. Jeho popis je súčasťou hodnotenia exteriéru jedinca. Chrup má veľký význam vo výžive a pracovnom využití jedinca. Na obrázkoch nižšie máte možnosť vidieť postavenie jednotlivých druhov zubov a ich oznečenie | ||||||||
| Horná čelusť | Dolná čelusť | |||||||
 |
 |
|||||||
|
I - Rezáky (dentes incisivi) sú uložené v medzičelustných kostiach v hornej a dolnej čelusti vždy po šiestich. Rezáky hornej čelusti sú väčšie ako rezáky dolnej čelusti.
C - Špičiaky (dentes canini) sú najdlhąie zuby psa s hlbokým a dlhým koreňom. Sú kuželovitého tvaru, po stranách sú mierne sploštené. P - Črenové zuby (dentes praemolares) nasledujú za špičiakmi. Dlholebečné plemená majú medzi črenovými zubmi pravidelné medzery. Krátkolebečné plemená ich majú tesne vedľa seba alebo šikmo postavené. M - Stoličky (dentes molares) sú postavené tesne vedľa seba a ich počet je rozdielny v hornej a dolnej čelusti. |
||||||||
|
Chrup dospelého psa sa skladá zo 42 zubov. Svojimi koreňmi sú pevne zakotvené v zubných lôžkach čelustí.
Šteňatá sa rodia bez zubov a až vo veku 3-4 týždňov im začnú z hornej a dolnej čelusti vyrastať mliečne špiciaky. Mliečne zuby sú drobnejšie, jednoduchej stavby a ich funkčnosť je niekoľko týždňov. Do veku asi dvoch mesiacov šteňaťa tvoria mliečne zuby ucelenú radu v počte 28. Mliečne zuby sa v dôsledku postupného vstrebávania zubných koreňov začnú hýbať a neskôr vypadávať v poradí približnom ako vyrastali. Výmena mliečnych zubov za trvalé sa začína približne v 3 až 5 mesiaci veku šteňaťa, pričom ako prvé trvalé zuby vyrastajú rezáky, za nimi nasledujú špiciaky, črenové zuby a stoličky. U trpazličích plemien psov začína výmena zubov často až vo veku 6 mesiacov. Opotrebovanie zubov nie je rovnomerné a závisí od viacerých činiteľov (spôsob kŕmenia, zloženie stravy, plemenná príslušnosť, odolnosť zubov). Veľkosť, tvar, postavenie a výmena jednotlivých zubov, alebo celého chrupu je individuálna. |
||||||||
|
||||||||
 |
 |
 |
 |
|||||
| Predhryz | Podhryz | Kliešťový záhryz | Nožnicový záhryz | |||||
|
||||||||
späť na OBSAHPREHĽAD DEDIČNÝCH OCHORENÍ
....pripravujeme ....
O bígloch
